Členovia AK Martin sa už v piatok večer 17.11. pripravovali na zazimovanie leteckej techniky, ktoré bolo naplánované na nasledujúci deň.

Keďže bolo potrebné do detailov pripraviť plán prác, rozdeliť úlohy a rozdiskutovať uloženie leteckej techniky v hangári, zišli sme sa v miestnej reštaurácii u Jakuba v relatívne hojnom počte a zahájili diskusiu s medzinárodnou účasťou jedným ľahko chladeným mokom zlatistej farby.

Po úvodnom slove ktorého sa ujal Pepo sme poniektorí konečne pochopili skutočný význam tejto udalosti, kvôli ktorej sme nemohli ísť v tento pamätný deň do práce. Z obsahovo veľmi bohatého príhovoru som si stihol zapísať nasledovné, citujem: „Priatelia, kamaráti. Rád by som Vás oboznámil s udalosťami ktoré odštartovali cestu za slobodou. V piatok 17. novembra 1989 sa v Prahe na Albertove zišli českí aj slovenskí študenti vysokých škôl pri oficiálnom pietnom akte pri príležitosti 50. výročia smrti Jana Opletala a zatvorenia českých vysokých škôl v roku 1939 nacistickým Nemeckom (všetky vysoké školy v Protektoráte Čechy a Morava zostali zatvorené až do 8.-9-. mája 1945). Stretnutie zorganizoval Socialistický zväz mládeže. O 16:00 bolo  na stretnutí asi 15 000 účastníkov. Po skončení oficiálnej časti sa dav vydal do centra mesta (v súlade s plánmi iniciatívy STUHA vedenou Jiří Dienstbierom ml.a Šimonom Pánkom). Študenti niesli štátne zástavy, spievali a skandovali požiadavku na zmenu pomerov v ČSSR. Za Národným divadlom (na Národnej triede) im o 19:30 špeciálne jednotky zahradili cestu. Aby bolo zabránené ďalšiemu pochodu demonštrantov boli uzavreté ulice Mikulandská a Voršilská a tým bol zablokovaný ústup smerom k Národnému divadlu. Približne 10 000 demonštrantov tak bolo uzatvorených medzi dvoma policajnými kordónmi. Demonštrácia pokračovala na mieste v pokojnej a nenásilnej podobe prevolávaním hesiel ako Máme holé ruce ale aj politických ako Jakeša do koša! V tejto dobe bol ešte demonštrantom umožnený individuálny voľný odchod.

Čelo sprievodu stálo voči mladým príslušníkom ZNB, ktorým podávali kvety a chceli s nimi diskutovať. Polícia medzitým uzatvorila aj všetky susedné ulice takže demonštranti boli úplne obkľúčení. Približne o 20:15 došlo ku zmene. Príslušníci ZNB a Oddielu osobitného určenia ministerstva vnútra (tzv. červené barety) veľmi razantne zakročili. Rozháňanie študentov sa zmenilo na brutálnu bitku. Študentov bili obuškami, tak, že príslušníci vytvorili medzi sebou uličku, ktorou museli prejsť. Vybraných zatýkali. Jeden zostal ležať na zemi. Ako sa ukázalo neskôr, bol to agent ŠtB Ludvík Zifčák alias študent Martin Šmíd, ktorý len odpadol. Príslušníci rýchlo odniesli jeho nehybné telo do sanitky. Drahomíra Dražská, vrátnička na internáte v Tróji, ktorá bola sama ľahko zranená, si to všimla a začala šíriť správu, ktorá sa neskôr ukázala ako fáma o zabitom študentovi. Udalosť vyvolala medzinárodné rozhorčenie. Výsledkom aktivít počas nasledujúceho mesiaca bola skutočnosť, že za prezidenta Česko-Slovenska bol zvolený Václav Havel. Okrem Václava Havla boli kandidátmi i Alexander Dubček, Ladislav Adamec, Čestmír Císař a Valtr Komárek….“ Tento obsahovo úžasný príhovor zaujal aj prísediacich pri vedľajších stoloch, no a otvorený aplauz si Pepo vyslúžil záverečným citátom z filmu Černí baroni: „Tak komunisticky manifest byl sepsany proto, aby se dělnicke třidě dostala do ruky mocná zbraň v boji proti imperialismu. A jedině dělnicka třida vyzbrojena marxistickým učením je schopna otočiť kormidlo dějin kupředu, zpátky ni krok!“ 🙂

Počas hodiny histórie v Pepovom podaní, sme si dali niečo pod zub a zahnali hlad. Kvalita stravy dosahuje v tomto zariadení už štandardne dobrú úroveň, ktorá v spojení s príjemnou obsluhou dotvárala príjemnú atmosféru v tento pekný jesenný podvečer. Táto fotografia taktiež zachytáva unaveného Pepa po vyčerpávajúcom príhovore. Ďakujeme Pepo!! 😉

Na vyššie uvedenej fotografii náš fotograf dokázal zachytiť gesto v podaní Ďura Filusa počas zaklínania, ktoré nám všetkým pripomina Gandalfa z kultového snímku Pán prsťeňov. Bohužiaľ zvukový záznam nedokázal presne zachytť k čomu sa jeho prejav vzťahoval.

Táto fotografia dostala názov „Ruka“ nakoľko nebolo úplne jasné, koho nohu alebo čo drží vo svojej ruke Tomáš. Podľa všetkého jedine Mandarinka vie čo sa tam pod stolom odohrávalo. 🙂 Viac foto z večernej zábavy je nižšie…..

 

SOBOTA 18.11.2017 

Pepo, pod heslom: „Všetci by len robili, nikto nechce poradiť“ sa ujal aktivity školiteľa, kde ako správny inštruktor objasňoval Banánovi, na čo je potrebné sa zamerať počas zazimovania vetroňa.

Do hangára sa po rozložení vetroňov vmestili aj iné nelietajúce zariadenia…..

Na vyššie uvedenej fotografii je v podstate jednoduchým úsudkom možné identifikovať, kto je slobodný a kto ženatý. 🙂

Mirko Kučera s predsedom Milanom si vychutnávajú jednu zdravotnú počas pracovnej prestávky….

Takže ďakujeme všetkým ktorí sa zúčastnili a priložili ruku k dielu, je čas oprášiť lyže a užiť si zimné obdobie. (BTW: Už len 36 dní a máme tu Vianoce, huráááá!!!) 😀